Séria kníh o mladom čarodejníkovi sa stala kultovou. Dnes už vyrastá nová generácia, ktorá môže magické kúzlo Rokfortu objaviť spolu so svojimi rodičmi. Dôvodov, prečo milujeme Harryho Pottera je nespočetne veľa, ale jedným z nich sú práve lekcie, ktoré nám dávajú vymyslené príbehy do našich vlastných životov. Známa knižná séria nás naučila mnoho o priateľstve, o láske či o morálke, a ak sa J. K. Rowlingovej podarilo jednu vec brilantne premietnuť do sveta mágie, sú to problémy spojené s duševným zdravím.
Vybrali sme 5 príkladov, ktoré perfektne ilustrujú dôležitosť duševného zdravia.
1 Potláčanie toho, kým naozaj sme, ubližuje nielen nám, ale aj nášmu okoliu
Harry si to vyskúšal na vlastnej koži. Dursleyovci sa odmalička z neho snažili mágiu „vytlačiť“ a dúfali, že keď vyrastie, tak bude „normálny“. Všetci vieme, že táto ich snaha bola márna. Až v ďalších dielach sme zistili, že J. K. Rowlingová sa tejto téme venovala aj do hĺbky.
Vo filme Fantastické zvery a ich výskyt sa po prvýkrát stretávame s termínom Obscurus – je to nestabilné stvorenie, ktoré sa vytvorí tým, že sa mladí čarodejníci snažia potlačiť svoju mágiu. Typickým príkladom je jedna z hlavných postáv filmu, Credence Barebone, do istej miery považujeme aj sestru Albusa Dumbledore za Obscurus.
Obscurus je čierna mágia, nebezpečná pre okolie. Potláčanie pravého čarodejníckeho ja a nedostatok tréningu a vzdelania (potrebné k tomu, aby svoju moc mohli čarodejníci ovládať), môže mať hrôzostrašné následky. Týmto príbeh ilustruje, aké dôležité je naučiť sa pracovať s tým, akí sme. Nemali by sme ľudí nútiť potláčať to, čo je pre nich prirodzené, ale naopak, pomôcť im pochopiť to a využiť to v prospech seba a pre svet.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
2 Dementori nám ukazujú, aké to je trpieť depresiou
Niektorí pacienti trpiaci depresiou pociťujú beznádej, ako keby už veci nikdy nemali byť lepšie. Cítia smútok a prázdnotu a nemajú chuť hýbať sa ani jesť. Ľudia, ktorí si prešli obdobím týrania alebo zneužitím majú väčší sklon k depresii a post-traumatickým stavom. Takíto ľudia (napríklad aj Harry) znášajú depresiu horšie, pretože nemajú pocit stability a bezpečia. Podobne aj Harry reagoval až prehnane na prítomnosť Dementorov (pamätáte si, keď pri nich odpadol počas metlobalu?!).
Spôsob, akým sa dá Dementor odohnať, je príznačný pre liečebné metódy pri depresii. Dôležité je tráviť čas s blízkymi, ktorým na nás záleží a vytvárať si radostné a silné spomienky, o ktoré sa môžeme v prípade núdze oprieť. Hoci, ako rád hovorieval aj Lupin, občas pomôže aj čokoláda.
Tá nemusí znamenať len sladký kakaový pôžitok. Skôr poukazuje na maličkosti v živote, ktoré nás môžu rozveseliť (a nemôžeme poprieť, že dobré jedlo je jednou z takých maličkostí).
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
3 Musíme sa naučiť čeliť nášmu najväčšiemu strachu, nie utekať pred ním
Prízrak (v angličtine Boggart) je magickým stelesnením toho, čoho sa čarodejník najviac obáva. V knihách nám Rowlingová ukazuje celú škálu strachu: od Ronovej arachnofóbie (uznávame, ten pavúk bol naozaj nechutný a strašidelný), cez strach o svoju rodinu, ktorý zažíva pani Weasleyová a Harryho strach z Dementorov až po pomerne humorný strach z profesora Snapea, ktorý zažíva Neville. V čase, kedy obranu proti čiernej mágii vyučuje (náš obľúbený) profesor Remus Lupin, sa Harry a jeho spolužiaci naučia, ako týmto Prízrakom čeliť. A je to lekcia pre nás všetkých.
V prvom rade sa tomu, čoho sa bojíme, musíme postaviť zoči voči. Je zbytočné pred tým utekať alebo schovávať sa, lebo tak sa strachu nezbavíme. Ak sa odhodláme čeliť nášmu strachu a nájdeme spôsob, ako použiť humor ako našu silnú zbraň (keďže zaklínadlo Riddikulus naozaj nebude v reálnom živote stačiť), pomôže nám to v danej chvíli zmenšiť pocit úzkosti. Časom sa v tom zlepšíme a naučíme sa svoj strach ovládať.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
4 Spoločenstvo ľudí s podobnými zážitkami nám pomáha prekonať traumu
Testraly (Thestrals) sú zaujímavé tvory, predovšetkým preto, že o ich existencii sa dozvieme až v čase, kedy Harry nastúpi do piateho ročníka na Rokforte. Rýchlo však zisťujeme, že testralov nevidia všetci – len tí, ktorí boli svedkom tragickej smrti. Okrem Harryho, ktorý vo štvrtom ročníku nielenže videl smrť Cedrica Diggoryho, ale jeho telo aj priniesol späť k jeho rodičom, vidia testralov dvaja spolužiaci: Neville a Luna. Táto hlboká trauma ich zmenila natoľko, že vidia veci v úplne inom svetle.
Podobne to funguje s ľuďmi, ktorí prežijú obrovské tragédie: strata blízkej osoby je jedným z mnohých príkladov. V rámci terapie najlepšie funguje, ak títo ľudia môžu stráviť čas s ďalšími pacientami trpiacimi traumou. Pomáha im to hovoriť o svojich vlastných zážitkoch a zbavuje ich to nesmierneho pocitu samoty, ktorý bráni v liečebnom procese. Je pre nich dôležité nájsť takéto spoločenstvo ľudí, ktorým rozumejú a ktorí rozumejú im.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
5 Láska je najsilnejší zdroj mágie
Toto je pravda, ktorú Voldemort nedokázal pochopiť, pretože sám nikdy nezažil lásku. Láska našich rodičov, kamarátov a neskôr aj životných partnerov nám dáva potrebnú ochranu a silu čeliť každodenným skúškam v našich životoch. Láska pomáha hojiť rany (podobne ako slzy félixa) a nie je najsilnejším zdrojom len v čarodejníckom svete.
Akokoľvek klišé to znie, lásku potrebujeme všetci. A toto je jedna z najsilnejších lekcií, ktoré nás Rowlingová vo svojej sérii naučila.
Samozrejme, séria je plná ďalších skvelých príkladov: hovorí o strate rodičov, šikanoví, zlomených srdciach či výčitkách svedomia. Najlepšie je však prečítať si ju na vlastnú päsť: ako bonus zakúsite skvelú jazdu s trojicou kamarátov, ktorí zažívajú jedno nevšedné dobrodružstvo za druhým.
Tiež milujete svet Harryho Pottera? Zdieľajte tento článok s kamarátmi a pomôžte nám tak šíriť kúzlo.
Zdroj titulnej fotky: © 2004 Warner Bros. (IMDb)
