• in

    Veronika počas strednej stihla niekoľko stáží aj riaditeľskú pozíciu. Dnes pomáha slovenským startupom

    Veronika Ciganekova

    Veronika Cigáneková (21) má už má za sebou bohaté skúsenosti s vedením tímov a projektov. Začala ešte v šestnástich rokoch a popri brigáde postupne študovala na nemeckej aj anglickej strednej škole, vyskúšala si aj štúdium v zahraničí, stážovala pre veľké nadnárodné spoločnosti a kvôli svojim aktivitám zmaturovala až vo veku 21. Vôbec to však neľutuje.

    Dnes je Veronika riaditeľkou organizácie Perry Talents, ktorá poskytuje podporu pre rozbehnuté startupy. Študovať ide do Británie, ale plánuje sa vrátiť na Slovensko. Ako je možné už ako pubertiak získať tak veľa skúseností a čo ju k tomu motivovalo sa dozviete v tomto rozhovore.

    Ahoj, Veronika. S aktivitami popri škole si začala už v 16, je to tak?

    Rodičia ma vždy viedli ku tomu, aby som bola po mimo školy aktívna. V mladosti to boli krúžky ako tanec a jazda na koni. Neskôr začalo byť doma prostredie menej príjemné a začala som vyhľadávať iné aktivity veľmi prirodzene, aby som vyplnila zmysluplne čas mimo domu. Okrem trávenia času s kamarátmi jediná ďalšia vec, ktorá mi v tom čase dávala zmysel, bola brigáda.

    Pracovala som celé dni, každý deň po škole. Neskôr sa mi vďaka účasti na jednej konferencii otvoril svet príležitostí a uvedomila som si, že sú veci, ktoré nemám pevne v rukách, ale sú tiež oblasti, kde môžem mať pozitívny vplyv. Pociťovala som silnú túžbu meniť veci k lepšiemu. To bol začiatok môjho príbehu.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Veronika Cigáneková (@ciganekova_165),

    Aký svet príležitostí si objavila?

    Tá konferencia zmenila môj pohľad na veci, ktoré môžem robiť už v takom mladom veku. Uvedomila som si, že nemusím len robiť biznis alebo pracovať pod niekým, ale môžem robiť niečo pre svet. V zásade to ani nemusí byť za peniaze. Dovtedy som brigádovala, lebo mi to dávalo pocit samostatnosti a sily. Ale musím priznať, že mi pochvala od šéfa alebo výška výplaty prestávali stačiť, chcela som naozaj niekomu pomáhať.

    Začala som rozmýšľať, kde začnem, aby toho nebolo naraz veľa.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa TEDxYouth@Hidepark (@tedxyouth_hidepark),

    Podľa čoho si si napokon vybrala, kde sa budeš angažovať?

    Tým, že som bola na strednej, ja sama som riešila tému príležitostí pre mladých. Častokrát som školy menila: najskôr som zo slovenskej prešla na nemeckú, potom som chvíľu študovala vo Viedni a po návrate som prestúpila na anglickú strednú. Vďaka tomu som vedela, že na výbere školy záleží.

    Záleží na tom, ako ma škola formuje a aké mi dáva príležitosti. Mala som jednoducho tak trochu šťastie, vyskúšala som si viaceré školy pred maturitou. Získala som informácie a skúsenosti.

    Práve toto som chcela umožniť študentom, ktorí toľko príležitostí nemajú. Študenti na strednej by podľa mňa už mali mať rozhľad v politických veciach, mať podporu pri výbere vysokej školy, mať k dispozícii veľa príležitostí k rozvoju popri štúdiu… a práve toto všetko pre mňa v tom čase spĺňalo občianske združenie Pre stredoškolákov.

    Študenti na strednej by podľa mňa už mali mať rozhľad v politických veciach, mať podporu pri výbere vysokej školy, mať k dispozícii veľa príležitostí k rozvoju popri štúdiu.

    Takže si začala pracovať v podstate s rovesníkmi?

    Presne tak. V organizácii som sa pomerne rýchlo učila a posúvala, napokon som ju viedla z pozície riaditeľky dva roky. Stretla som počas nich veľmi veľa inšpiratívnych ľudí a spoznala ďalšie príležitosti.

    Tak som sa dostala k Nexterii, rozvojovému programu, ktorý je určený primárne pre vysokoškolákov. V mojom ročníku sme boli len dvaja stredoškoláci. Naučila som sa veľmi veľa a vyskúšala som si stážovanie v Accenture, Telekom aj v Mercedes.

    Neskôr som sa posunula do “reálneho” dobrovoľníctva. Nechcela som riešiť iba príťažlivé témy kdesi v kancelárii, ale aj reálne pomáhať, hlavne v sociálnej oblasti. Ako dobrovoľníčka som pôsobila v organizácii Vagus, ktorá pomáha bezdomovcom. To mi ponúklo úplne inú perspektívu o živote.

    Tak som sa dostala až k Perry Talents, ktoré som spoluzaložila v roku 2018.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Veronika Cigáneková (@ciganekova_165),

    Porozprávaj nám teda o Perry Talents. Čo to je a prečo si sa pustila v maturitnom ročníku do takého náročného projektu?

    Perry Talents je podnikateľský akcelerátor, ktorý ponúka startupom komplexný 9 mesačný program: priestory, expertov, vzdelávanie a investíciu. Okrem kancelárie zdarma získajú aj biznis know-how od mentorov a lektorov, absolvujú mnohé praktické workshopy a bonusom je aj silný network expertov a investorov. Získať môžu investíciu až vo výške 150 tisíc eur.

    Začiatkom boli knihy Hlava 20 a Hlava 21, ktoré inšpirujú ku aktivizácii, vlastným projektom či podnikaniu. Chalani (Juraj Gago a Andrej Krúpa, autori knihy) mali odozvu od ľudí, že by aj chceli niečo rozbehnúť, ale chýbajú im vhodné podmienky a poradenstvo. Zároveň sme všetci traja pociťovali podobnú túžbu. Chceli sme, aby o Slovensku svet vedel. O tom, že sú tu šikovní ľudia, ktorí prinášajú globálne riešenia a menia svet k lepšiemu. Nie sme len krajina, kde sa vyrábajú autá.

    Preto začali oslovovať partnerov a spoločne vytvorili program Perry Talents. Ja som ich poznala vďaka Nexterii. Chalani potrebovali najmä moje skúsenosti z pozície riaditeľky. Tým, že som už robila vzdelávacie programy pre stredoškolákov, hoci obsah je iný, základné skúsenosti už mám. Mojou úlohou je koordinovať celý program. Počas nultého ročníka sme veľa vecí testovali a teraz spúšťame prvý ročník.

    Každá aktivita alebo práca, do ktorej sa púšťam, mi musí dávať zmysel v súlade s mojím nastavením, hodnotami, smerovaním a aktuálnou potrebou. Čo sa dá, to vždy prepájam, takže v konečnom dôsledku sa mi darí, aj keď je to časovo náročné, všetko stíhať.

    Nie sme len krajina, kde sa vyrábajú autá.

    Máš aj ty podnikateľského ducha?

    Úprimne povedané, princíp podnikania sa mi páči. Podnikateľ niečo nové vytvára, pracuje s ľuďmi, môže si robiť veci podľa seba. Najčastejšie je to ale kvôli zisku. Nie vždy, aj v Perry Talents sme mali tak projekty s pridanou hodnotou, ako aj projekty s cieľom generovania zisku. Samozrejme, to je v podnikaní úplne v poriadku. Len mať zisk ako zámer nie je niečo, s čím sa viem stotožniť.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Zero2Hero (@zero2hero.sk),

    Aký je teda tvoj zámer v živote? Prečo si sa pustila do podporovania startupov?

    Ja pracujem v Perry Talents preto, lebo sa mi páči princíp: meníme obraz o Slovensku v zahraničí a zároveň vytvárame prostredie pre ľudí, ktorí chcú podnikať a prinášať inovácie, aby nemuseli kvôli tomu odchádzať do zahraničia.

    Odliv zažívame nielen v školstve, ale práve aj v podnikaní. Pritom na Slovensku máme množstvo talentov. Ročne vznikne okolo 250 slovenských startupov a mnohé z nich sú v štádiu, kedy naozaj hľadajú možnosť rastu a potrebujú akcelerátor. Kvôli tomu potom vycestujú do zahraničia a potom tam aj zostanú. Toto chcem zmeniť.

    Odliv zažívame nielen v školstve, ale práve aj v podnikaní

    Máš teraz pocit, že meníš svet?

    Ešte nie (smiech).

    Práveže sa to učím. Keď ma neprijali na Oxford, bola som veľmi sklamaná z toho, že sa nevrátim na Slovensko s tou najlepšou školou, aby som mohla meniť veci k lepšiemu. Vtedy ma zastavil kamarát, ktorý mi pripomenul, že ja už teraz mením príbehy ľudí, napríklad aj ten jeho. Čiže nie je to len o tom, že môj projekt zasiahol 30 tisíc študentov (či je síce pravda), ale ja sa skôr snažím zasiahnuť konkrétne príbehy. To je teraz mojou misiou.

    Ale veľmi veľa to dalo do života aj mne samej. Ak je predo mnou výzva, hľadám riešenie. Nebojím sa ani opýtať iných, je dôležité byť proaktívny a pracovať v komunite. K tomu však musíme poznať aj sami seba.

    To vôbec nie je jednoduché, keď ste v puberte (smiech). Ale základné veci o sebe samej som sa naučila vďaka mojim aktivitám. Je v poriadku, ak sa to časom mení, ale myslím si, že je dôležité začať v pubertálnom veku premýšľať nad tým, kto vlastne som a čo chcem robiť.

    Ďakujeme za rozhovor. Prečítajte si viac o Perry Talents tu.

    Zdroj titulnej fotky: Zero2Hero

  • in

    Harry Potter a 5 dôležitých právd, ktoré nás naučil o duševnom zdraví

    harry potter a duševné zdravie

    Séria kníh o mladom čarodejníkovi sa stala kultovou. Dnes už vyrastá nová generácia, ktorá môže magické kúzlo Rokfortu objaviť spolu so svojimi rodičmi. Dôvodov, prečo milujeme Harryho Pottera je nespočetne veľa, ale jedným z nich sú práve lekcie, ktoré nám dávajú vymyslené príbehy do našich vlastných životov. Známa knižná séria nás naučila mnoho o priateľstve, o láske či o morálke, a ak sa J. K. Rowlingovej podarilo jednu vec brilantne premietnuť do sveta mágie, sú to problémy spojené s duševným zdravím.

    Vybrali sme 5 príkladov, ktoré perfektne ilustrujú dôležitosť duševného zdravia.

    1 Potláčanie toho, kým naozaj sme, ubližuje nielen nám, ale aj nášmu okoliu

    Harry si to vyskúšal na vlastnej koži. Dursleyovci sa odmalička z neho snažili mágiu “vytlačiť” a dúfali, že keď vyrastie, tak bude “normálny”. Všetci vieme, že táto ich snaha bola márna. Až v ďalších dielach sme zistili, že J. K. Rowlingová sa tejto téme venovala aj do hĺbky.

    Vo filme Fantastické zvery a ich výskyt sa po prvýkrát stretávame s termínom Obscurus – je to nestabilné stvorenie, ktoré sa vytvorí tým, že sa mladí čarodejníci snažia potlačiť svoju mágiu. Typickým príkladom je jedna z hlavných postáv filmu, Credence Barebone, do istej miery považujeme aj sestru Albusa Dumbledore za Obscurus.

    Obscurus je čierna mágia, nebezpečná pre okolie. Potláčanie pravého čarodejníckeho ja a nedostatok tréningu a vzdelania (potrebné k tomu, aby svoju moc mohli čarodejníci ovládať), môže mať hrôzostrašné následky. Týmto príbeh ilustruje, aké dôležité je naučiť sa pracovať s tým, akí sme. Nemali by sme ľudí nútiť potláčať to, čo je pre nich prirodzené, ale naopak, pomôcť im pochopiť to a využiť to v prospech seba a pre svet.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa cedric diggory (@hvneydukes),

    2 Dementori nám ukazujú, aké to je trpieť depresiou

    Niektorí pacienti trpiaci depresiou pociťujú beznádej, ako keby už veci nikdy nemali byť lepšie. Cítia smútok a prázdnotu a nemajú chuť hýbať sa ani jesť. Ľudia, ktorí si prešli obdobím týrania alebo zneužitím majú väčší sklon k depresii a post-traumatickým stavom. Takíto ľudia (napríklad aj Harry) znášajú depresiu horšie, pretože nemajú pocit stability a bezpečia. Podobne aj Harry reagoval až prehnane na prítomnosť Dementorov (pamätáte si, keď pri nich odpadol počas metlobalu?!).

    Spôsob, akým sa dá Dementor odohnať, je príznačný pre liečebné metódy pri depresii. Dôležité je tráviť čas s blízkymi, ktorým na nás záleží a vytvárať si radostné a silné spomienky, o ktoré sa môžeme v prípade núdze oprieť. Hoci, ako rád hovorieval aj Lupin, občas pomôže aj čokoláda.

    Tá nemusí znamenať len sladký kakaový pôžitok. Skôr poukazuje na maličkosti v živote, ktoré nás môžu rozveseliť (a nemôžeme poprieť, že dobré jedlo je jednou z takých maličkostí).

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa MuggleNet (@mugglenet),

    3 Musíme sa naučiť čeliť nášmu najväčšiemu strachu, nie utekať pred ním

    Prízrak (v angličtine Boggart) je magickým stelesnením toho, čoho sa čarodejník najviac obáva. V knihách nám Rowlingová ukazuje celú škálu strachu: od Ronovej arachnofóbie (uznávame, ten pavúk bol naozaj nechutný a strašidelný), cez strach o svoju rodinu, ktorý zažíva pani Weasleyová a Harryho strach z Dementorov až po pomerne humorný strach z profesora Snapea, ktorý zažíva Neville. V čase, kedy obranu proti čiernej mágii vyučuje (náš obľúbený) profesor Remus Lupin, sa Harry a jeho spolužiaci naučia, ako týmto Prízrakom čeliť. A je to lekcia pre nás všetkých.

    V prvom rade sa tomu, čoho sa bojíme, musíme postaviť zoči voči. Je zbytočné pred tým utekať alebo schovávať sa, lebo tak sa strachu nezbavíme. Ak sa odhodláme čeliť nášmu strachu a nájdeme spôsob, ako použiť humor ako našu silnú zbraň (keďže zaklínadlo Riddikulus naozaj nebude v reálnom živote stačiť), pomôže nám to v danej chvíli zmenšiť pocit úzkosti. Časom sa v tom zlepšíme a naučíme sa svoj strach ovládať.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Harry Potter ⚡️fanpage 💟 (@harry_potter_lover0),

    4 Spoločenstvo ľudí s podobnými zážitkami nám pomáha prekonať traumu

    Testraly (Thestrals) sú zaujímavé tvory, predovšetkým preto, že o ich existencii sa dozvieme až v čase, kedy Harry nastúpi do piateho ročníka na Rokforte. Rýchlo však zisťujeme, že testralov nevidia všetci – len tí, ktorí boli svedkom tragickej smrti. Okrem Harryho, ktorý vo štvrtom ročníku nielenže videl smrť Cedrica Diggoryho, ale jeho telo aj priniesol späť k jeho rodičom, vidia testralov dvaja spolužiaci: Neville a Luna. Táto hlboká trauma ich zmenila natoľko, že vidia veci v úplne inom svetle.

    Podobne to funguje s ľuďmi, ktorí prežijú obrovské tragédie: strata blízkej osoby je jedným z mnohých príkladov. V rámci terapie najlepšie funguje, ak títo ľudia môžu stráviť čas s ďalšími pacientami trpiacimi traumou. Pomáha im to hovoriť o svojich vlastných zážitkoch a zbavuje ich to nesmierneho pocitu samoty, ktorý bráni v liečebnom procese. Je pre nich dôležité nájsť takéto spoločenstvo ľudí, ktorým rozumejú a ktorí rozumejú im.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa ʙᴏɢɪ ⋆ ᴛʜᴇ ʙᴏᴏᴋᴛᴀsᴛɪᴄ (@booktasticboglinc),

    5 Láska je najsilnejší zdroj mágie

    Toto je pravda, ktorú Voldemort nedokázal pochopiť, pretože sám nikdy nezažil lásku. Láska našich rodičov, kamarátov a neskôr aj životných partnerov nám dáva potrebnú ochranu a silu čeliť každodenným skúškam v našich životoch. Láska pomáha hojiť rany (podobne ako slzy félixa) a nie je najsilnejším zdrojom len v čarodejníckom svete.

    Akokoľvek klišé to znie, lásku potrebujeme všetci. A toto je jedna z najsilnejších lekcií, ktoré nás Rowlingová vo svojej sérii naučila.

    Samozrejme, séria je plná ďalších skvelých príkladov: hovorí o strate rodičov, šikanoví, zlomených srdciach či výčitkách svedomia. Najlepšie je však prečítať si ju na vlastnú päsť: ako bonus zakúsite skvelú jazdu s trojicou kamarátov, ktorí zažívajú jedno nevšedné dobrodružstvo za druhým.

    Tiež milujete svet Harryho Pottera? Zdieľajte tento článok s kamarátmi a pomôžte nám tak šíriť kúzlo.

    Zdroj titulnej fotky: © 2004 Warner Bros. (IMDb)

  • in

    Slávna kórejská chlapčenská kapela novým videom bojuje proti násiliu

    30. JÚL, New York/Seoul – Pri príležitosti Medzinárodného dňa priateľstva, za ktorý si Organizácia spojených národov zvolila 29. júl, prekvapili chlapci z BTS celý svet novým videom. S pomocou UNICEF v ňom povzbudzujú mladých, aby ukončili násilie. Tento boj proti šikane prichádza v období, kedy ho je naozaj veľmi treba.

    Kórejský boyband zažíva globálny úspech

    Úspešná kapela BTS pozostávajúca zo 7 členov si užíva slávu reflektorov už od roku 2013. Okrem množstva cien sú hrdí najmä na svoje ocenenie Billboard Music Awards ako vôbec prvá kórejská kapela s týmto titulom. Tentoraz sa však spojili s UNICEF pre nezištnú a dobrú vec.

    Kampaň #ENDviolence bojuje proti šikane v školách

    Podľa údajov UNICEF až 150 miliónov tínedžerov vo veku 13 až 15 rokov nahlásilo, že sa stali obeťou násilia ako spôsobu šikanovania. Video s BTS vzniklo ako súčasť dlhodobej kampane proti šikanovaniu a násiliu.

    Krátky videoklip sleduje príbehy mladých ľudí, ktorých šikanujú, zažívajú strach a stávajú sa obeťami násilných útokov. Hudba, ktorú v pozadí počujeme, je známy hit Answer: Love Myself.

    „Celá naša kampaň je o tom, aby sme povzbudzili mladých ľudí k tomu, aby hľadali najskôr lásku v sebe. Tú potom môžu šíriť ďalej,“ hovoria o videu členovia BTS a dodávajú, že chcú, aby sa každý usiloval o zastavenie násilia a šírenie lásky a dobroty.

    UNICEF sa k tejto výzve pridáva. Pozýva deti a mládež k tomu, aby začali od seba a napísali pre niekoho milý odkaz. Môže to byť osoba v ich živote alebo online, dôležité je, aby to aj zazdieľali. Deti opakovane pri výskumoch potvrdili, že milé slová a prejavy lásky im pomáhajú cítiť sa v škole ale aj mimo školy bezpečne.

    „Každý deň sú mladí ľudia vystavení každému druhu šikanovania: slovné aj fyzické útoky, fyzické tresty, sexuálne násilie a kyberšikana,“ hovorí o faktoch riaditeľka UNICEF Henrietta Fore. Jednoduchým gestom sa však deti môžu povzbudzovať navzájom a rozžiariť tak niekoho deň. Riaditeľka v tlačovej správe vyjadrila vďaku členom BTS za ich ochotu pokračovať v kampani, ktorá má zabezpečiť, že žiadne dieťa nebude mať strach ísť do školy.

    Video – Video v rámci kampane #ENDviolence

    Viac o kampane #ENDviolence sa dočítate tu.

    Zdroj titulnej fotky: UNICEF (TS)

    Zaujíma vás, ako je na tom slovenské školstvo? Porozprávali sme sa s učiteľkou o tom, čo vlastne nefunguje. Máme nádej, že sa to zlepší? Prečítajte si jej názor

  • in

    Vďaka týmto 5 mapám sa začneš pozerať na svet úplne inak

    mapy sveta

    „Žijeme v neskutočne komplikovanom a prepojenom svete,“ píše vo svojom blogu Peter Atwood, ktorý nadovšetko miluje mapy a cestovanie. Myšlienka prepojenosti ho fascinovala natoľko, že sa rozhodol vizuálne ju zobraziť na mapách. Vytvoril sériu máp, na ktorých nič nevidieť – okrem miest, kde ľudia žijú a ciest, ktoré využívajú na cestovanie. Čo si o tom myslíš?

    Svet je naozaj malý

    Celý svet je pospájaný komplexnou sieťou ciest na zemi, vo vode aj vo vzduchu. Môžeme cestovať, prepravovať veci a v dnešnej digitálnej dobe sú vzdialenosti kratšie než kedykoľvek predtým. Tieto mapy ťa donútia zamyslieť sa nad tým, ako sme sa do tohto bodu dostali. Kde sa ľudia v minulosti rozhodli usadiť? Kade cestovali?

    Pozri si týchto 5 máp a skús si na tieto otázky odpovedať.

    Mestá

    Táto mapa ukazuje, kde ľudia žijú. Najjasnejším bodom je mesto Tokyo s viac ako 9 miliónmi obyvateľov. Keď sa pozrieš na púšte v Afrike, Austrálii a Južnej Amerike, vidíš, že sú úplne čierne.

    Zdroj: Peter Atwood

    Cesty

    Našu planétu pokrýva viac ako 60 miliónov (!) kilometrov cestnej komunikácie. Peter chcel touto mapou vyzdvihnúť, kam všade sa už ľudstvu podarilo dostať. Cesty sa stavali aj cez oblasti, kde v podstate nikto nežije.

    Zdroj: Peter Atwood

    Koľajnice

    Zaujímavosťou tejto mapy sú rozdiely medzi jednotlivými kontinentami. Koľajnice krásne odzrkadľujú spôsob života a tiež históriu daného kontinentu. V Európe máme hustú sieť koľajníc, ktoré využívame nielen v preprave vecí, ale aj ako normálnu súčasť cestovania. Vďaka rýchlym vlakom je prepojený celý kontinent a môžeme z jedného konca na druhý docestovať bez auta.

    Na druhej strane, vlaky v Afrike slúžili primárne na dopravu tovaru na pobrežie, odkiaľ ho v období kolonizácie mohli ľahko prepraviť loďou do Európy. V Severnej Amerike využívajú vlaky skôr na prepravu tovaru a podobne to je aj v Austrálii, kde vlakmi prepravujú minerály a ďalšie zdroje.

    Zdroj: Peter Atwood

    Letiská

    Niektoré miesta na planéte sú také izolované, že tam docestuješ len autom. Mestá v amazonskom pralese, niektoré regióny Austrálie alebo tiež severná časť Kanady je dostupná len letecky, pretože tam nie sú žiadne koľajnice. Všetko jedlo, oblečenie a ďalší tovar tam teda prepravujú vlakmi.

    Zdroj: Peter Atwood

    Prístavy

    Takmer každé mesto na svete kedysi začali budovať na pobreží alebo v blízkosti rieky. Práve preto vznikli ako prvé aj prístavy – po stáročia to bol jediný spôsob, ako spojiť rôzne časti sveta. Lodná doprava dodnes zohráva kľúčovú úlohu: našej oblečenie a množstvo vecí, ktoré si kupujeme, sa k nám dostalo práve na vode.

    Zdroj: Peter Atwood

    Ktorá mapa sa ti páči najviac? Podarilo sa ti na nej nájsť aj naše malé Slovensko?

    Zdroj: Peter Atwood (Bored Panda)

    Zdroj titulnej fotky: slon_dot_pics (Pexels)

  • in

    Táto tínedžerka vyhráva crossfit súťaže a verí, že tínedžeri by už na strednej mali mať nejaký cieľ v živote

    nina ladvenicova

    Crossfit. Mimoriadne náročný ale tiež populárny šport. Je to spojenie gymnastických, atletických, vzpieračských cvikov (s činkami a vlastnou váhou), v kombinácii aj s behom či plávaním. Na Slovensku máme viaceré crossfitové talenty, medzi nimi sa nachádza aj Nina Ladvenicová.

    Nina je šikovné mladé dievča. Od svojich 12 robí crossfit, v trinástich vyhrala prvú súťaž a prvé veľké víťazstvo na medzinárodnej súťaži prišlo už v štrnástich. Žije v Trnave a študuje výživu a šport. V rozhovore pre Pubertu prezradila, ako sa z detskej gymnastky stala tínedžerská crossfitterka, čo si myslí o povinnej telesnej výchove a ako sa pozerá na svojich rovesníkov.

    Veríme, že jej inšpiratívny príbeh ťa nakopne a povzbudí.

    Ahoj, Nina. Povedz nám svoj príbeh, ako si sa dostala ku crossfitu?

    Od šiestich do dvanástich som som robila gymnastiku. Potom som mala rok pauzu a veľmi som sa nudila. Mamina v tom čase chodila na crossfit, takže ma vzala so sebou. Najskôr ma to nebavilo. Predsa len, gymnastika je na pohľad pekná, máte na sebe pekné dresy… tu boli samí svalnáči, trieskali s činkami. No postupne som chodila stále častejšie, najskôr na skupinové, neskôr na individuálne tréningy. Už v 13 som mala svoju prvú súťaž.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ninoosh (@nina_ladvenicova),

    Len nedávno si sa vrátila zo španielskej súťaže pre tínedžerov so striebrom. Aké ďalšie úspechy máš na konte?

    Bola som na rôznych medzinárodných súťažiach. Vrcholom sú Crossfit games (niečo ako majstrovstvá sveta v crossfite). Tam som sa dostala už dvakrát, v kategórii 14-15 dievčatá. Prvý rok som skončila šiesta, o rok na to siedma. Bola som okrem toho aj na majstrovstvách Európy  vo vzpieraní a vlastne z mojej úplne prvej medzinárodnej súťaže v Dubline som si priniesla domov víťazstvo.

    Ako vyzerá tvoj tréningový plán? Vieš to kombinovať aj so školou?

    V škole mám individuálny študijný plán kvôli dvojfázovým tréningom, takže chodím len na skúšky, inak sa učím doma. Zvyčajne mám 1 alebo 2 tréningy za deň, dvakrát do týždňa mám úplné voľno. Vtedy je dôležitá regenerácia, čiže chodím na maséže, do sauny, k fyzioterapeutovi atď.

    Moje doobedňajšie tréningy sú väčšinou zamerané na vzpieranie, techniku s činkou a silu. Poobedné zahŕňajú gymnastické cviky a kardio.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ninoosh (@nina_ladvenicova),

    Pre tínedžerov je veľmi dôležitý kolektív priateľov. Ako sa ti darí byť v kontakte s kamarátmi, keď si taká vyťažená?

    Kým som prešla na individuálny plán, asi dva mesiace som dochádzala do školy každý deň. Takže v triede sme super partia, mám tam kamarátov. Mám aj ďalší kolektív, to sú ľudia vo fitku. Samozrejme mám aj kamarátov z predošlých škôl a podobne, takže áno, mám aj sociálny život popri crossfit tréningoch.

    Nie je to ale také, ako je dnes možno zaužívané: nechodím každý piatok von piť s kamošmi. Zároveň však mám kamarátov, s ktorými udržiavam vzťahy. Keď mi to chýba, jednoducho s nimi idem von.

    Nechodím každý piatok von piť s kamošmi.

    Ako je na tom tvoja motivácia so školou? Darí sa ti učiť sa doma? Vnímaš pridanú hodnotu tej školy, keď už si v podstate profesionál v športe?

    Škola je pre mňa dôležitá. Už odmalička som vnímala školu ako niečo dôležité, hoci som šport uprednostňovala. Viem si určiť priority a mala som vždy aj dobré známky.

    K učeniu sa doma musím dokopať, to je pravda. Ale je to moja zodpovednosť, rozvrhnúť si ten deň tak, aby to fungovalo. Ak by som sa týždeň neučila, musela by som to veľmi doháňať.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ninoosh (@nina_ladvenicova),

    Stále nie je úplne bežné, aby mladé dievčatá robili crossfit. S akými reakciami sa stretávaš?

    Máš pravdu, je to stále zvláštne. Odmalička som mala športovú postavu, vždy som bola veľmi silná. Už na základnej som vedela urobiť viac zhybov ako spolužiaci. Robievali si z toho srandu, mali rôzne poznámky.

    Väčšinou sa to týka mojej postavy. Mám svalnaté ruky, širší vrch… Ale tak je to super a mne sa to páči.

    Stále s tým bojujem, nehovorím, že mi to nerobí žiaden problém. Sú také obdobia, kedy to intenzívne vnímam. Taký čas sa uzatváram do seba. Potom sa však odreagujem, vytiahnu ma z toho aj moji kamaráti, za čo som im vďačná.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ninoosh (@nina_ladvenicova),

    Ako sa ti darí dostať sa z toho?

    Jednoducho sa na to pozriem takto: je to normálna vec. Dievčatá, ktoré športujú, majú takúto postavu. Musím si vybrať, či chcem ísť na výzor alebo na výkon. Na výzor idú veľakrát rôzne bikini fitnessky, ktoré cvičia primárne partie, ktoré sa im páčia. potom tam ale chýba ten výkon. Ja práveže robím taký šport, ku ktorému to proste patrí.

    Najviac mi pomáha môj tréner. Cvičím s ním v podstate od mojich úplných začiatkov a máme super vzťah. A ak sa cítim, že sa potrebujem nejako k tomu vrátiť, nájsť opäť svoju ženskosť, tak idem jednoducho na dievčenský výlet s kamoškami a tam si pripomeniem, kým som.

    Musím si vybrať, či chcem ísť na výzor alebo na výkon.

    Ako vyzerá tvoj režim, ideš úplne na doraz alebo si môžeš aj oddýchnuť?

    Mimo sezóny si cvičím len dôležité základy, veci, ktoré ma bavia, celkovo mám aj menej tréningov. Pred súťažou ale nemám na výber a absolvujem tréningy tak, ako sú nastavené. Aj môj jedálniček vtedy vyzerá inak. Počas sezóny si poctivo vážim a mám nastavené makronutrienty a kontrolujem to podľa počtu tréningov.

    Keď som mimo sezóny, pokojne si dám aj trikrát za deň zmrzlinu. Telo si niekedy vypýta to, aby sme povolili, dali si hamburger a podobne. Nehrotím to.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ninoosh (@nina_ladvenicova),

    Ako dlho trvá sezóna?

    Za rok mám zvyčajne 4 súťaže, z toho jedna z nich je taký môj vrchol. Zvyčajne mesiac až mesiac a pol je to intenzívne predsúťažné obdobie, najintenzívnejšie sú zvyčajne 3 týždne pred tým. Po súťaži si oddýchnem mentálne aj fyzicky, poľavím aj v jedálničku.

    Čiže mimo sezóny si dáš aj hamburger?

    Hneď ako docvičím posledný súťažný workout, tak si dám cheat meal (smiech). Vždy po vyhlásení výsledkov chodíme na spoločnú večeru a moja odmena je vždy to, že si doprajem.

    Čo je tvoj motivátor, prečo pokračuješ ďalej?

    Asi to, ako dlho to už robím a koľko som tomu venovala. Teraz sa už nechcem zastaviť. Zároveň ma to veľmi baví. Mám veľkú oporu od ľudí, milujem súťažiť, prekonávať sa. V budúcnosti by som ale chcela byť trénerka. Už teraz si robím kurzy, venujem sa aj výžive, chodím na semináre. Chcela by som sa teda venovať tomuto.

    Aktívne sa dá súťažiť pomerne dlho, hoci ten ideálny vek je 20-30. Ale ja si nie som istá, či chcem súťažiť tak dlho. Tí dospeláci už vyzerajú inak, mne sa tie ženy až tak nepáčia. Kým ma to baví, tak cvičím, ale ako som hovorila, nič nehrotím. Po dvadsiatke uvdím, ale asi začnem viac trénovať. Nechávam to plynúť.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ninoosh (@nina_ladvenicova),

    Vieš posúdiť vzťah tínedžerov ku športu a zdravej životospráve? Ako to je podľa teba s povinnou telesnou na školách?

    Myslím si, že telesná v tejto dobe za veľa nestojí. Od základnej školy sa deti nevedia naučiť tie základné veci: ako sa zohnúť, urobiť drep správnou technikou a podobne. Toto je podľa mňa dôležitejšie ako futbal, basketbal či vybíjaná. Práveže takéto základy by sa mali vyučovať na školách.

    Pokiaľ ide o povinnú telesnú, podľa mňa by aspoň na ZŠ mali deti naozaj mať pohyb povinný. Potom je to už o tom, aby sa ľudia venovali tomu, čo chcú robiť, nemusí to byť šport. Ale všetci mali by zároveň ovládať nejaké základné pohyby.

    Na druhej strane, musím povedať, že dnes už je cvičenie trochu populárnejšie. Mladým ľuďom záleží na tom, ako vyzerajú. Dievčatá chcú byť vo forme, chlapci mať nejaké svaly. Nerobia to teda na profesionálnej úrovni, ale chodia aspoň 1-2 razy týždenne cvičiť, čiže to je fajn. Čím ďalej, tým viac vnímam, že ľudia sa venujú nejakému pohybu.

     

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ninoosh (@nina_ladvenicova),

    Si úspešná športovkyňa. Zvládaš aj školu a máš jasný cieľ do budúcnosti. To nie je veľmi typické pre takú mladú ženu.

    Úprimne, nechcela by som byť ako moji rovesníci alebo spolužiaci. Napríklad poznám chalanov, ktorí si po škole zahrajú futbal, v piatky sa idú opiť, potom celý víkend dospávajú. V podstate nemajú žiadny cieľ. Jednoducho len prežívajú. Cítim sa oproti tomu vyspelejšia, pretože si viem zorganizovať priority. Viem, kedy môžem ísť von a kedy nie, kedy treba na niečom pracovať, pristupujem k tomu zodpovednejšie.

    Podľa mňa by v mojom veku, 17-18 rokov, by ľudia mali mať aspoň nejaký cieľ. Dnes vyjdú mladí ľudia zo strednej a nevedia čo so sebou. Pritom už na strednej by sa ľudia mali pozerať do budúcna a hľadať sa. To je môj pohľad.

    Viem, kedy môžem ísť von a kedy treba na niečom pracovať.

    Ako by podľa teba mali mladí ľudia nájsť samých seba? Máš pre nich nejaký odkaz?

    Mali by zistiť, čo ich baví a ísť za tým. Napríklad ak ich bavia cudzie jazyky, ale nebaví ich matematika, podľa mňa by sa mali sústrediť na to, čo ich baví a ide im to. Môžu sa do toho hlbšie ponoriť a nájsť si v tom cestu.

    Dnes je ale školstvo stavané tak, že v každom predmete máme byť dobrí. Preto som aj na odbornej škole. Kebyže mám byť na gymnáziu, kde ma nič nebaví, asi sa nikam nedostanem. Takto robím niečo, v čom vidím zmysel, chcem to robiť a po škole už mám nejaký certifkát, môžem sa tomu venovať.

    V tomto som vždy mala aj podporu od rodičov. Oni mi dokonca stavali tú cestičku, že kade by som mohla ísť. Keď bola zaujímavá príležitosť, povedali mi o nej. Nenútia ma k ničomu, nemusí zo mňa byť doktorka ani nič podobné (úsmev).

    Ďakujeme za rozhovor. Ninu môžete sledovať online na jej Instagrame.

    Zdroj titulnej fotky: German Throwdown

  • in

    Instagram vyhlásil vojnu proti online šikane: Tieto zmeny majú pomôcť obetiam brániť sa

    instagram a šikanovanie

    Instagram je dnes hádam najobľúbenejšia sociálna sieť na svete. Je zdrojom zábavy, inšpirácie, ale aj nezmyselného chvastania sa a jeho používanie môže mať aj pozitívne, aj negatívne následky. Jedným z najväčších rizík online komunikácie je anonymita, ktorá vytvorila cestu pre nový druh šikany: kyberšikany. Práve voči tomuto chce Instagram bojovať pomocou noviniek, ktoré ohlásili začiatkom letných prázdnin.

    Zaväzujeme sa bojovať proti online šikane

    K tomuto záväzku sa v tlačovej správe Instagram prihlásil spolu s vyhlásením, že sa chcú stať lídrom v tomto boji. Oznámili preto dve zmeny, ktoré podľa vedenia Instagramu môžu dopomôcť k zníženiu počtu negatívnych komentárov. Z platformy tak chcú opäť vytvoriť bezpečné miesto.

    Aktérom dávajú možnosť rozmyslieť si to

    Pomocou umelej inteligencie rozlišujú komentáre, ktoré by mohli byť nenávistné. Skôr ako ich používatelia uverejnia, im vyskočí oznámenie s otázkou, či to naozaj chcú uverejniť. Týmto chce Instagram poskytnúť aktérom šikanovania priestor na premýšľanie o tom, čo ich slová môžu v skutočnosti spôsobiť.

    Kyberšikana je komplexný problém,“ tvrdí Adam Mosseri, riaditeľ Instagramu. Pravdou je, že v uplynulých rokoch sa aplikácia snažila tieto nenávistné komenty minimalizovať. Najskôr pribudla možnosť tieto komentáre skryť (zapnúť sa to dá v nastaveniach profilu, funguje to v angličtine a niekoľkých ďalších jazykoch), neskôr začali automaticky filtrovať spam. Tento krok je však ráznejší, pretože priamo konfrontuje útočníka s tým, že jeho správanie nie je na mieste.

    Jedným z dôvodov je aj ten, že predovšetkým tínedžeri málokedy nahlásia komentár, napriek možnosti urobiť to anonymne.

    Takto vyzerá upozornenie, ktoré vyskočí pri publikovaní nenávistných komentárov. Zdroj: Instagram

    Budeme mať väčšiu kontrolu nad vlastným účtom

    Aplikácia oznámila aj novú funkciu Restrict, ktorá umožní kontrolovať našu vlastnú skúsenosť z používania sociálnej siete bez toho, aby o tom aktéri šikanovania vedeli. Túto funkciu vytvorili preto, že mladí ľudia málokedy nahlasujú či blokujú používateľov (a to hlavne v prípade, že sa s nimi stretávajú aj v skutočnom živote). Dôvodom je strach, že by akékoľvek zakročenie proti šikane mohlo situáciu ešte viac zhoršiť.

    Ak zvolíme možnosť obmedziť nejaký účet, tak komentáre, ktoré daná osoba uverejní, uvidí len tá osoba. Zároveň táto osoba neuvidí, kedy ste online ani to, či ste si prečítali správu v DM. Zároveň budete mať možnosť “odkryť” konkrétny komentár, ktorý tak bude viditeľný pre všetkých.

    Funkcia je zatiaľ v testovacej fáze.

    Restrict (alebo obmedziť) je funkcia, ktorú nateraz Instagram len testuje. Zdroj: Instagram

    Čo si myslíte o týchto zmenách? Pomôžu znížiť počet obetí online šikanovania? V prípade, že ste sami touto obeťou, nebojte sa osloviť niekoho, kto vám môže pomôcť: rodičia, učitelia alebo dospelí, ktorým dôverujete.

    Zdroj: Press Instagram

    Zdroj titulnej fotky: Erik Lucatero (Unsplash)

  • in

    Tento rezort na Maldivách ponúka možnosť stráviť noc na mori pod hviezdnatou oblohou

    rezort na maldivách

    Len si to predstavte: Je noc. Pomaly zaspávate a jediné, čo je počuť široko-ďaleko, je šum mora. Vietor a kolísavé vlny vás uspávajú, nad hlavou hviezdy a pod vami nekonečná voda. Nie, toto nie je iba vzdialený sen. Dnes už je to realitou. Jediné, čo k tomu potrebujete, sú (ako inak) peniaze.

    Rezort na Maldivách preslávili influenceri

    Grand Park Kodhipparu je rezort pozostávajúci zo 120 víl. Každý dom má aj vlastný bazén a tiež verandu, pod ktorou sa skrýva pevná sieť. Práve na tej vznikajú obľúbené fotografie na Instagram. Oddych, raňajky do postele či jednoducho pózovanie na sieti nad vodou sa stáva už tradičnou súčasťou každej dovolenky v tejto oblasti. Musíme uznať, že tie zábery sú naozaj vydarené.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Grand Park Kodhipparu (@grandparkkodhipparu),

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Grand Park Kodhipparu (@grandparkkodhipparu),

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Bellafrisca🇮🇩 (@bellafrisca),

    Koľko by ste zacvakali za takýto výhľad?

    Cena za ubytovanie sa začína na “príjemných” 406 dolároch za jednu noc. Samozrejme, cena nezahŕňa približne dvadsaťminútový transfer z hlavného mesta do rezortu, nehovoriac o letenkách na Maldivy. Netreba však zabudnúť, že ide o luxusné vily, vybavené bazénom a všetkým, čo si zmyslíte.

    V rezorte sú aj tri reštaurácie a možnosť rôznych exkurzií.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Grand Park Kodhipparu (@grandparkkodhipparu),

    Tak čo, odhodlali by ste sa stráviť noc (doslova) nad morom?

    Zdroj: Bored Panda

    Zdroj titulnej fotky: Asad Photo (Pexels)

  • in

    Fanúšikovia Twilightu, Hry o život alebo Divergencie, pozor: Zábavný park Lionsgate ponúka unikátny zážitok

    Fanúšikovia Twilightu, Hier o život a ďalších trhákov od Lionsgate si nepochybne prídu na svoje v najnovšom zábavnom parku, ktorý štúdio otvára už toto leto v čínskom meste Zhuhai. Lionsgate Entertainment World zahŕňa viac ako 25 zážitkových jázd a miestostí s virtuálnou realitou.

    Futuristická budova má 10 poschodí a každé z nich je plné atrakcií, obchodov, reštaurácií a ďalších miestností, ktoré predstavujú príbehy z najznámejších filmov z dielne známeho štúdia. Je to prvý vertikálny zábavný park, ktorý ponúka zábavu pre široké spektrum fanúšikov. Medzi najznámejšie príbehy, ktoré tu ožívajú, patria známe ságy Súmrak (Twilight), Hry o život (The Hunger Games) alebo Divergencia (Divergent).

     

    Vytvorili sme zážitok, ktorý vás pohltí, tvrdí Lionsgate

    Podľa vedenia Lionsgate nájdete v zábavnom parku kombináciu tých najnovších technológií a najzaujímavejších príbehov. Môžete napríklad navštíviť známy Kapitol, hlavné mesto Panemu, ktoré sa objaví v knihách Hry o život. Zažijete tam 3D jazdu ponad ulice mesta, vo vestibule si môžete nechať spraviť nechty, makeup alebo vlasy na bláznivý spôsob, akým nás okúzlila aj Effie Trinketová alebo si v reštaurácii vychutnať jedlo, samozrejme pripravené na bohémsky a exkluzívny štýl Kapitolu.

    Ďalší priestor, ktorý bude istotne neustále preplnený, je časť parku, ktorá vyzerá ako mestečko Forks, dejisko pre dodnes hádam najviac nenávidenú a zároveň milovanú upírsku romantickú ságy Twilight (Súmrak). Môžete si zajazdiť na motorke spolu s Jacobom a ďalšími vlkmi a zažiť prostredie lesov, ktoré prenasleduje temná krvilačná postava (pravdepodobne upír). Ste radšej tím Edward? V parku si môžete užiť zážitkovú jazdu, ktorá pripomenie kľúčové momenty jeho vzťahu s manželkou Bellou, vrátane stretnutia s rodinou Volturiovcov.

    Okrem 3D nebude chýbať kvalitný zvuk, skvelé jedlo, tematické kostýmy a mnoho ďalšieho.

    Video – Pohľad dovnútra: Atrakcií, ktoré ponúka prvý vertikálny zábavný park na svete, je neúrekom

    Medzi kultovými témami v parku sú aj Bohovia Egypta, sága Divergencia alebo Plán úteku. Podobné parky plánuje Lionsgate v blízkej budúcnosti otvoriť aj v Kórey, na Filipínach či na Times Square v New Yorku. Do konca roka Lionsgate očakáva, že park v Číne priláka aspoň 1,5 milióna návštevníkov.

    Zdroj: APnews

    Zdroj titulnej fotky: APnews

  • in

    PRVÝ trailer k filmu Mulan: Hraný film bude iný ako kreslená verzia

    Zdá sa, že Disney objavilo nový spôsob, ako svoje kultové príbehy oživiť. Po Aladdinovi v hlavnej úlohe s Willom Smithom pripravuje hranú verziu Levieho kráľa, kde sa im našťastie podarilo obsadiť Donalda Glovera ako Simbu (okrem neho však vo filme začujeme aj známy hlas Beyoncé). Po úspešnom roku 2019 ale nezaháľajú a v júli ukázali prvý trailer na pripravovaný hraný film Mulan.

    Premiéra bude na jar 2020

    Obľúbený animovaný film o nebojácnej bojovníčke Mulan sa vracia do kín v roku 2020. Mulan je oficiálne jednou z 11 Disney princezien a jej príbeh je naozaj nezabudnuteľný. A už podľa upútavky vidieť, že to bude nateraz najvážnejší (a možno aj najlepší) filmový počin od štúdia.

    Trailer začína scénou z rodinnej večere, počas ktorej sa Mulan dozvedá, že jej vybrali manžela. “Pôvabná. Tichá. Pokojná. Disciplinovaná. Toto sú vlastnosti dobrej manželky”, zaznieva počas tradičného rituálu. Pravdou je, že sú aj vlastnosti, ktoré má Mulan. Ona sa však rozhodne využiť ich nie ako manželka, ale ako bojovníčka. “Mojou povinnosťou je bojovať,” hovorí odhodlaný hlas.

    Dve veľké zmeny oproti originálu

    Štúdio Disney sa rozhodlo zmeniť 2 kľúčové faktory. Prvým je hudba, ktorá bude v hranom filme čisto inštrumentálna. To znamená, že nebudeme počuť ikonické sólo od Mulan. Druhou zmenou je smutná správa pre všetkých fanúšikov roztomilého dráčika Mushu: ten sa v hranej verzii filmu vôbec neobjaví. Aj týmto sa Disney snaží Mulan posunúť do roviny serióznych filmov.

    Napriek týmto zmenám to vyzerá, že fanúšikovia sú nadšení. Komentáre na Twitteri aj na Instagrame naznačujú, že hype okolo Mulan bude iba narastať a po viac ako 20 rokoch sa teší hneď niekoľko generácií. Tá, ktorá Mulan videla prvýkrát ešte ako animák a tiež tá, pre ktorú bude hraný film premiérou.

    Pozrite si prvý trailer k filmu Mulan

    Pôjdete do kina na premiéru? Napíšte nám do komentov.

    Zdroj titulnej fotky: Instagram

  • in

    Najlepšie na Erasmus+ projektoch je to, že sa učím na vlastnej koži, hovorí mladík, ktorý navštívil už 30 krajín

    erasmus+ projekty využil aj mladý Jakub

    Jakub stihol počas štúdia navštíviť 30 krajín. V rozhovore s Pubertou prezradil, ako mu možnosti programu Erasmus+ obohatili študentský život, v čom sú Fíni a Slováci podobní a ako môžete aj vy začať cestovať popri škole aj bez vlastných zdrojov.

    Ahoj, Jakub, môžeš sa nám na úvod predstaviť?

    Som Jakub, mám 27 rokov a pracujem v Regionálnom centre mládeže v Košiciach. V podstate naše centrum poskytuje možnosti neformálneho vzdelávania pre mládež: organizujeme medzinárodné vzdelávacie pobyty, workshopy (aj lokálne), vysielame mládež na vzdelávacie pobyty do zahraničia. Založil som aj občianske združenie, ktorého mottom je Change yourself, change the world. To hovorí asi samo za seba.

    Keď sme sa rozprávali, povedal si, že po istom čase si prestal rátať počet krajín, ktoré si navštívil. Vedel by si nám predsa len dať aspoň približné číslo?

    V Európskej únii mi chýba už len 5 krajín, to viem naisto. Bolo ich okolo 30. Väčšinu som precestoval vďaka programu Erasmus+, občas som šiel aj na vlastnú päsť. Napríklad Pobaltie a Turecko som zažil z vlastných peňazí.

    Erasmus+ je skvelý program, ale má množstvo možností. Ktoré z nich si využil ty?

    Takmer všetko to boli mládežnícke výmeny a tréningové kurzy, okrem toho som bol rok v Poľsku na študentskej mobilite. To je ten “klasický” Erasmus.

    Klasický Erasmus v zahraničí ľudia už asi poznajú. Môžeš však vysvetliť rozdiel medzi mládežníckou výmenou a tréningovým kurzom?

    Oboje sú krátkodobé projekty, zvyčajne 1-2 týždne. Pri výmenách platí, že témy sú aktuálne a také, ktoré sa nepreberajú v školách alebo teda vo formálnom vzdelávaní. Napríklad migrácia, tolerancia, viera, ekológia, zdravý životný štýl, zvládanie konfliktov atď. Tréningy sú určené pre pracovníkov s mládežou, témy sú síce veľmi podobné, ale formát je iný. Cieľom je naučiť sa, ako o tých témach vzdelávať ďalej. Je to teda pre inú cieľovú skupinu.

    jakub vycestoval na viacero erasmus+ projektov
    Jakub na cestách. Zdroj: osobný archív JSZ

    Čo bolo najdlhšie obdobie, ktoré si strávil v zahraničí?

    To bol môj Erasmus v Poľsku, v Krakove. Šiel som tam v predposlednom ročníku na výške a bol to môj najlepší rok počas štúdia. Prvý semester som žil na intráku, v druhom som šiel na privát, čiže som vyskúšal, čo sa dalo. Študoval som na 3 rôznych fakultách, dokonca som si vyberal aj predmety, ktoré nesúviseli s mojím odborom, ale zaujímali ma.

    Vieš z toho množstva zážitkov vytiahnuť jeden, na ktorý nikdy nezabudneš?

    V roku 2018 som navštívil Fínsko. Vycestovalo spolu 16 mladých ľudí z Košíc, strávili sme približne týždeň spolu pri Helsinkách. Témou bola tolerancia a extrémizmus, hovorili sme o rôznych kultúrach, náboženstvách, komunitách atď. V rámci témy pre nás fínski organizátori pripravili experiment.

    Vo Fínsku totiž žije zvláštna rómska komunita. Počtom nie je taká výrazná ako u nás, ale zaujímavé je, že nosia tradičné kroje a majú ich na sebe stále. Počas toho týždňa sme mali možnosť stretnúť sa so zástupcom komunity, ktorý nám porozprával o svojich zážitkoch. Hovoril, že v podstate problém nie je ani tak farba pleti, ale práve to tradičné oblečenie. To spôsobuje, že ľudia veria istým stereotypom (napríklad, že kradnú). Pritom to je veľmi nelogické.

    Tie kroje sú veľmi drahé a ľudia, ktorí ich nosia, sú zo strednej vrstvy, podobne, ako mnoho Fínov, ktorí prechovávajú predsudky. Napriek tomu, ten muž nám hovoril, že keď prejdú okolo, ľudia si chytajú peňaženky či kabelky, v obchodoch ich sprevádza SBS a podobne. Nechcelo sa mi veriť, že taká vyspelá krajina by mohla mať problémy podobné tým našim. Po jeho návšteve sme mali možnosť vyskúšať si to na vlastnej koži.

    Jedna účastníčka výmeny, Janka, si obliekla tradičný fínsky rómsky kroj (na fotke nižšie) a spoločne sme išli do najväčšieho nákupného centra v Helsinkách. Jej úlohou bolo jednoducho sa prechádzať po obchodoch, obzerať sa, správať sa normálne. Tzv. window shopping, robíme to úplne bežne, prechádzame obchodmi, ale nenakupujeme všade.

    Foto: Janka (v strede v modrom) sa vybrala do najväčšieho nákupného centra v Helsinkách v rómskom kroji

    erasmus+ projekt vo fínsku
    Zdroj: osobný archív JSZ

    My ostatní sme mali sledovať reakcie okolia. Ľudia sa naozaj obzerali — to je samozrejme pochopiteľné, ak je človek ako jediný oblečený úplne inak. Čo však podľa mňa nebolo v poriadku boli reakcie pri priamom kontakte. Janka napríklad vošla do obchodu s parfémami a chcela niektoré vône vyskúšať. Použila normálny tester, vyložený s papierikmi, ale predavačka k nej prišla, vytrhla jej fľaštičku z ruky a povedala, že to môže vyskúšať, až keď si to kúpi.

    Ďalšia vec bola neustála prítomnosť SBS. Ochrankár sa za ňou držal v závese ako 20 metrov a po celý čas sa s ňou prechádzal a sledoval, čo sa bude diať.

    Pre mňa to bol veľmi silný zážitok. Na jednej strane je samozrejme normálne, že ľudia nejako reagujú na výstrednosť alebo na to, že človek na pohľad niekam nezapadá. Ale na druhej strane tam sú isté predsudky, ktoré ľudia prechovávajú. Silný zážitok to bol práve preto, že bol z prvej ruky. A to je pointa neformálneho vzdelávania, že veci zažijem na vlastnej koži.

    Koľko ťa tvoje cestovanie po Európe vlastne stálo?

    Na Erasmus v Krakove som dostal grant, v tom čase to bolo 350 € na mesiac. Z toho sa dali pokryť minimálne životné náklady. Na internáte sa z toho naozaj dá vyžiť, najmä, ak si človek sám varí. Ceny sú v Poľsku podobné ako u nás.

    Tréningy a mládežnícke výmeny ma zvyčajne nič nestáli. Cieľovou skupinou pri týchto projektoch sú práve mladí ľudia, ktorí nemajú také možnosti cestovať a spoznávať Európu. Z projektového grantu je zabezpečené jedlo, ubytovanie aj sprievodný program. Čo sa týka dopravy, funguje to na báze preplácania cestovných nákladov do určitej sumy (zyčajne to pokryje 100 % nákladov).

    Čo by si poradil študentom, ktorí tiež chcú začať cestovať?

    Najlepšie je kontaktovať lokálne centrum mládeže. Veľa ponúk nájdete aj napríklad na stránkach Slovenského inštitútu mládeže.

    Jakubovi touto cestou ďakujeme za rozhovor a spolu s ním vás chceme povzbudiť, aby ste využívali príležitosti, ktoré máte už počas štúdia.

    Kam ďalej? Prečítajte si, ako môžete stráviť až rok v zahraničí už na strednej škole

  • in

    Táto dievčina sa dokáže premeniť na známe filmové a seriálové postavy a my neveríme vlastným očiam

    ksenia perova premena na známe filmové postavy

    Ksenia Perova začala s cosplay, keď mala 17 rokov. Odvtedy sa značne zlepšili jej maskérske zručnosti a dnes ju sleduje viac ako 90-tisíc ľudí z celého sveta. Svoje prirodzené črty a umelecké vlohy využíva na to, aby sa premenila na známe filmové či seriálové postavy, vrátane kreslených postavičiek. A ide jej to skvele, čo poviete?

    Vybrali sme 10 postáv, ktorým ako keby z oka vypadla. Ktorá sa vám páči najviac?

    1. Mulan, Mulan

    Mulan je vzorom pre mnohé dievčatá. Je silná, vzdorovitá a odhodlaná. Nečudo, že sa ňou Ksenia inšpirovala.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ksenia Perova (@noaxaon),

    2. Elsa, Frozen

    Ľadová kráľovná naživo. Myslíte, že aj Ksenia môže šľahať z rúk ľad? V týchto horúčavách by sa to zišlo…

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ksenia Perova (@noaxaon),

    3. Belle, Kráska a zviera

    Rozprávky od W. Disneyho inšpirovali tisíce umelcov po celom svete. Ksenia nie je výnimkou, práve naopak. Disney princezné vytvára pomerne často.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ksenia Perova (@noaxaon),

    4. Mavis, Hotel Transylvánie

    Takto nejako sme si vždy predstavovali Drakulovu dcéru aj my.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ksenia Perova (@noaxaon),


    5. Wednesday, Rodina Addamsova

    Trefné, čo poviete? Ksenia má zjavne rada čierny humor.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ksenia Perova (@noaxaon),


    6. Viktória, Mŕtva nevesta Tima Burtona

    Tento mejkap v kombinácii so šatami je ideálny outfit na karneval. Súhlasíte?

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ksenia Perova (@noaxaon),

    7. Frodo, Pán prsteňov

    Jeden prsteň vládne všetkým, Jeden prsteň všetkým káže… Táto premena je naozaj geniálna!

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ksenia Perova (@noaxaon),

    8. Arya Stark, Hra o tróny

    Ďalšia kultová fantasy séria na rade bola pôvodne z pera George R. R. Martina. Seriálovú Aryu aj s kostýmom Ksenia vytvorila na počesť poslednej série.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ksenia Perova (@noaxaon),

    9. Andromeda Tonks, Harry Potter

    V kultových sériách musíme pokračovať, pretože táto slizomorská premena z obľúbenej série o Harrym Potterovi je naozaj skvelá, aj vďaka kostýmom. Okrem toho tým pripomína, že knihy hovoria o zaujímavých postavách, ktoré sa do filmov, žiaľ, nedostali.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ksenia Perova (@noaxaon),

    10. Kim Possible

    Ryšavá tínedžerka, ktorá je vo voľnom čase tajná superagentka? Na Kim sme fičali všetci a táto živá verzia je podľa nás skvelá.

     

    Pozrite si tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ksenia Perova (@noaxaon),

    Ktorá z týchto 10 cosplay je vaša obľúbená?

    Zdroj titulnej fotky: Ksenia Perova (Instagram)

  • in

    ROZHOVOR: Našim cieľom je, aby každé dieťa malo šancu uspieť. Na Slovensku to aktuálne nie je možné

    učiteľka kristína fedáková o školstve na Slovensku
    Kristína Fedáková (25) študovala anglický jazyk v odbornej komunikácii. Po vysokoškolskom štúdiu v Ružomberku a Nitre od roku 2018 pôsobí ako učiteľka na základnej škole v Seni cez program Teach for Slovakia. Porozprávali sme sa s ňou o jej práci s deťmi, o tom, v čom zlyháva slovenský systém a ako môže vzťah rodičov a učiteľov pomôcť deťom rásť.

    Zdravíme, Kristína. Hneď na úvod nás zaujíma jedna vec. Vždy ste chceli byť učiteľkou?

    Študovala som nepedagogický odbor, kontakt s deťmi som skôr mala mimo školy (skauting). Počas štúdia v Nitre som taktiež aktívne pracovala s mládežou v rámci študentskej organizácie AIESEC, najprv ako člen, neskôr vo vedení lokálnej pobočky. Pôvodne som ale nechcela učiť, vždy som si myslela, že nebudem dobrá, lebo by som nemala pevné nervy.

    K učiteľstvu ste sa teda dostali cez Teach for Slovakia (TFS). Viete našim čitateľom vysvetliť, aký to je projekt?

    TFS je program pre ľudí, ktorí chcú spojiť zmysluplnú prácu a sebarozvoj. Našou víziou je, aby každé dieťa malo raz malo v živote šancu uspieť. Na dva roky sa tak dostanete do prvej línie „jadra všetkých problémov“ a teda školstva. Veľa škôl sa nachádza na východe Slovenska, kde sú výsledky žiakov najhoršie.

    Často ide o deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, no TFS pôsobí aj na mestských školách napríklad v Bratislave a tak vidíme, že to nie je problém limitovaný na nejaký okres či rómsku problematiku. Školstvo na Slovensku prosto nefunguje tak ako by mohlo, alebo ako by si naši žiaci zaslúžili.

    V TFS pracujú bývali diplomati, ľudia z IT oblasti, vedci. Niektorí rozbehli vlastné firmy alebo pracovali vo verejnom sektore. Potom sa rozhodli pre TFS. Naozaj môže človek bez pedagogického vzdelania niečo zmeniť?

    Myšlienka TFS je zameraná na širší dopad. Za 2 roky je samozrejme ťažké niečo zmeniť, či už na deckách alebo na škole. Ide o to, aby sme mali mladých lídrov priamo v školstve, tam, kde to nefunguje; aby zažili systém z prvej ruky a aby potom z oblasti, ktorej sa chcú venovať, pretláčali zmeny. Ten cieľ je jednoducho dlhodobý.

    TFS implementuje experimentálne vzdelávanie do bežného školského prostredia. Vnímate pridanú hodnotu tejto snahy?

    Pri experimentálnom učení je dôležité objavovanie vedomostí žiakmi. A to deti treba najprv naučiť – čím skôr, tým lepšie. Deťom na druhom stupni sa už nechce rozmýšľať. Oveľa radšej sú, keď im člověk poznámky nadiktuje a presne povie čo majú ako robiť – je to pohodlné. Otázne je, koľko si z takéhoto učenia aj zapamätajú do budúcna. To je negatívum frontálneho vyučovania, ktoré je zamerané na učiteľa.

    Ak sa však presunie pozornost na žiaka, často to zlyhá pri tom, že žiaci to ofrflú a nespolupracujú. Aj toto je však otázka zvyku. Netreba sa vzdať pri prvom neúspechu. Samotná hodina teda vyzerá tak, že väčšinu času robia deti a učiteľ ako koordinátor ich len smeruje.

    Určite sú predmety kde sa s takýmto typom vyučovanie nedá pracovať vždy, ale určité prvky sa dajú zapojiť na všetkých hodinách. Tieto metódy sú skvelé v tom, že učia deti rozmýšľať.

    Pravidlá na hodinách Kristíny vždy visia na viditeľnom mieste v triede. Zdroj: osobný archív KF

    Máte teda za sebou rok učiteľskej praxe. V čom vnímate najväčšie nedostatky v našom vzdelávacom systéme?

    Cieľ TFS, ako som už hovorila je, aby každé dieťa raz malo v živote šancu uspieť. Toto na Slovensku aktuálne nie je možné. Hlavne ma prekvapilo, aké ťažké je zvládať nerovnosti v triede, čo sa týka úrovní. V rámci triedy má učiteľ zvládnuť okolo 20 detí a každé z nich je vedomostne úplne inde, pochádza z iného prostredia. Keď robím vstupný test, niektoré deti ho dajú na 20 %, iné na 100 %. A je mojou úlohou prispôsobiť učivo tak, aby všetky deti prosperovali a posunuli sa.

    Dnes už snáď neexistuje trieda, ktorá by nemala deti diagnostikované s  dyslexiou, dysgrafiou, poruchou pozornosti atď. Sú teda začlenené do bežnej triedy. Učiteľ tak musí akceptovať isté úľavy, podľa ich diagnózy – v cudzom jazyku sa povoľuje fonetický zápis slov, majú dlhší časový limit pri písomkách alebo preferované ústne skúšanie. A to je dobré pre žiaka, keďže mu to uľahčuje proces učenia, ale aj učiteľa kdeže so žiakom môže lepšie pracovať.

    Sú však aj komplikovanejšie prípady, kde sú pre deti odporúčané asistentky. Tie si škola často nevie dovoliť v takom množstve, aby pokryla všetky potreby detí.

    Učím na juhovýchode Slovenska, kde je materinský jazyk detí častokrát rómsky alebo maďarský. Vôbec nie je priestor venovať sa deťom, ktorých prvý jazyk nie je slovenčina. Pritom niektorí naozaj majú slovenčinu prvýkrát v prvej triede. Štartovacia čiara týchto detí začína nielen nejakou diagnózou na papieri, ale aj tým, akým jazykom s vami doma rodičia hovoria. Pre maďarsky hovoriace deti existujú maďarské školy, no rómske dieta je pomaly odkázané na neúspech už len kvôli reči.

    počas vyučovania v triede
    Počas vyučovania. Zdroj: osobný archív KF

    To znamená, že u nás máme mnoho detí, ktoré sú možno šikovné, ale ich známky to neodzrkadľujú kvôli jazyku?

    Áno.

    Podarilo sa vám s vašimi žiakmi už dosiahnuť aj úspechy? Zlepšili sa im napríklad známky?

    Škola by nemala byť primárne o známkach, ale o vedomostiach. Slovenský systém na toto nedáva veľký priestor. Stupnica 1-5 je príliš fixná a vôbec nehovorí o tom, kam sa dieťa posunulo za istý čas. Päťku dostanete keď z písomky dosiahnete 29%. Tú istú známku však dostane aj žiak, ktorý odovzdá prázdny papier. Ťažko tu hovoriť o férovosti či objektívnych výsledkoch.

    Mala som žiaka, ktorý pravidelne dostával päťky. Nedarilo sa mu písať testy, ani keď ostával na vyučovaní. Po dlhých mesiacoch konečne dostal štvorku a on tomu nechcel ani uveriť. “Pani učiteľka, to ste si ma museli s niekým pomýliť.” Usmiali sme sa na seba a ja som sa veľmi tešila z jeho úspechu. Pritom z pohľadu rodičov alebo systému to je neuspokojivá známka. Keď sa ale pozriem, aký veľký posun zaznamenal, pre mňa ako pre učiteľa mi moja práca začne dávať väčší zmysel a žiakovi to dodá motiváciu k učeniu.

    TFS deti a učiteľka
    Niekoľko žiakov z Kristíninej triedy. Zdroj: osobný archív KF

    Aké máte skúsenosti s rodičmi?

    Keďže som aj triednou učiteľkou v 5. ročníku, rodičovské združenia sú pre mňa také “povinné jazdy” približne štyrikrát ročne. Smutné je, že na Slovensku je vzťah učiteľ-rodič vnímaný dosť negatívne. Väčšinou totiž učiteľ rieši problémových žiakov. Rodič však takisto príde do školy len ak sa niečo deje, ak je nejaký problém (správanie, známky).

    Osobne považujem vzťah s rodičmi za jeden z najdôležitejších a snažím sa udržiavať si s nimi pozitívne vzťahy. Bez toho, aby ťahali za jeden koniec, to ide veľmi ťažko.

    Často sa stáva, že sa deti správajú inak doma a úplne inak v škole medzi spolužiakmi. Treba sa snažiť vypočuť aj tú druhú stranu, aj tých učiteľov. Dôležité je prísť si vypočuť situáciu, aj z pohľadu učiteľa a spoločne vymyslieť nejaké riešenie problému. Osobne sa mi veľmi páči spôsob individuálneho rodičovského, na ktoré je pozvané aj dieťa. Niekoľkokrát som si to už vyskúšala a je skvelé mať ho tam pri sebe a nevynechať ho z konverzácie, ktorá je vlastne celá o ňom.

    S rodičmi teda komunikujem nielen o problémoch, ale aj o tom čo sa ich dieťaťu podarilo, prípadne pochváliť správanie na hodinách. Nie je na to vždy priestor, no keď som tak prvýkrát zavolala a pochválila jedno dieťa, tak bol rodič veľmi prekvapený. “To naozaj hovoríte o mojom dieťati?” (úsmev)

    Snažím sa takto spozitívniť vzťahy medzi nami a už vidieť aj výsledky.

    Ako vedia rodičia pomôcť?

    Jedna z dôležitých vecí je zaujímať sa, nenechať sa odbiť tým typickým dialógom: Čo bolo v škole? – Ááále, nič. Vtedy musí učiteľ vedieť, že rodičov to zaujíma a pri rozhovore ho neodbijú vetou: „môj syn/dcéra sa predsa takto doma nespráva.“

    Som rada, že mám hlavne pozitívnu skúsenosť. Rodičia sú vďační, lebo nemajú ako vedieť, čo sa deje, keď im to dieťa nepovie. Veľa z mojich rodičov taktiež chodí na viaczmennú prevádzku a fixný čas rodičovských združení im často nevyhovuje. Preto preferujem priebežnú komunikáciu. Najlepšie je totiž riešiť veci hneď, ako sa stanú.

    Vzťah učiteľ-rodič je však dôležitý aj pri rozvíjaní detí, ktorú sú “bezproblémové”. Netreba sa uspokojiť s tým, že vaše dieťa má jednotky. Hľadajte, čo ho baví a v čom sa môže rozvíjať aj mimo kontext triedy. Nebojte sa pri tom požiadať o radu pedagóga. S vašim dieťaťom trávime denne niekoľko hodín a vieme poradiť s tým, kam ho posunúť ďalej. V prvom rade ale dieťa musí cítiť, že nám na ňom záleží. Vždy to musí byť o dôvere.

    Ďakujeme za rozhovor.

Load More
Congratulations. You've reached the end of the internet.