Jakub stihol počas štúdia navštíviť 30 krajín. V rozhovore s Pubertou prezradil, ako mu možnosti programu Erasmus+ obohatili študentský život, v čom sú Fíni a Slováci podobní a ako môžete aj vy začať cestovať popri škole aj bez vlastných zdrojov.
Ahoj, Jakub, môžeš sa nám na úvod predstaviť?
Som Jakub, mám 27 rokov a pracujem v Regionálnom centre mládeže v Košiciach. V podstate naše centrum poskytuje možnosti neformálneho vzdelávania pre mládež: organizujeme medzinárodné vzdelávacie pobyty, workshopy (aj lokálne), vysielame mládež na vzdelávacie pobyty do zahraničia. Založil som aj občianske združenie, ktorého mottom je Change yourself, change the world. To hovorí asi samo za seba.
Keď sme sa rozprávali, povedal si, že po istom čase si prestal rátať počet krajín, ktoré si navštívil. Vedel by si nám predsa len dať aspoň približné číslo?
V Európskej únii mi chýba už len 5 krajín, to viem naisto. Bolo ich okolo 30. Väčšinu som precestoval vďaka programu Erasmus+, občas som šiel aj na vlastnú päsť. Napríklad Pobaltie a Turecko som zažil z vlastných peňazí.
Erasmus+ je skvelý program, ale má množstvo možností. Ktoré z nich si využil ty?
Takmer všetko to boli mládežnícke výmeny a tréningové kurzy, okrem toho som bol rok v Poľsku na študentskej mobilite. To je ten “klasický” Erasmus.
Klasický Erasmus v zahraničí ľudia už asi poznajú. Môžeš však vysvetliť rozdiel medzi mládežníckou výmenou a tréningovým kurzom?
Oboje sú krátkodobé projekty, zvyčajne 1-2 týždne. Pri výmenách platí, že témy sú aktuálne a také, ktoré sa nepreberajú v školách alebo teda vo formálnom vzdelávaní. Napríklad migrácia, tolerancia, viera, ekológia, zdravý životný štýl, zvládanie konfliktov atď. Tréningy sú určené pre pracovníkov s mládežou, témy sú síce veľmi podobné, ale formát je iný. Cieľom je naučiť sa, ako o tých témach vzdelávať ďalej. Je to teda pre inú cieľovú skupinu.
Čo bolo najdlhšie obdobie, ktoré si strávil v zahraničí?
To bol môj Erasmus v Poľsku, v Krakove. Šiel som tam v predposlednom ročníku na výške a bol to môj najlepší rok počas štúdia. Prvý semester som žil na intráku, v druhom som šiel na privát, čiže som vyskúšal, čo sa dalo. Študoval som na 3 rôznych fakultách, dokonca som si vyberal aj predmety, ktoré nesúviseli s mojím odborom, ale zaujímali ma.
Vieš z toho množstva zážitkov vytiahnuť jeden, na ktorý nikdy nezabudneš?
V roku 2018 som navštívil Fínsko. Vycestovalo spolu 16 mladých ľudí z Košíc, strávili sme približne týždeň spolu pri Helsinkách. Témou bola tolerancia a extrémizmus, hovorili sme o rôznych kultúrach, náboženstvách, komunitách atď. V rámci témy pre nás fínski organizátori pripravili experiment.
Vo Fínsku totiž žije zvláštna rómska komunita. Počtom nie je taká výrazná ako u nás, ale zaujímavé je, že nosia tradičné kroje a majú ich na sebe stále. Počas toho týždňa sme mali možnosť stretnúť sa so zástupcom komunity, ktorý nám porozprával o svojich zážitkoch. Hovoril, že v podstate problém nie je ani tak farba pleti, ale práve to tradičné oblečenie. To spôsobuje, že ľudia veria istým stereotypom (napríklad, že kradnú). Pritom to je veľmi nelogické.
Tie kroje sú veľmi drahé a ľudia, ktorí ich nosia, sú zo strednej vrstvy, podobne, ako mnoho Fínov, ktorí prechovávajú predsudky. Napriek tomu, ten muž nám hovoril, že keď prejdú okolo, ľudia si chytajú peňaženky či kabelky, v obchodoch ich sprevádza SBS a podobne. Nechcelo sa mi veriť, že taká vyspelá krajina by mohla mať problémy podobné tým našim. Po jeho návšteve sme mali možnosť vyskúšať si to na vlastnej koži.
Jedna účastníčka výmeny, Janka, si obliekla tradičný fínsky rómsky kroj (na fotke nižšie) a spoločne sme išli do najväčšieho nákupného centra v Helsinkách. Jej úlohou bolo jednoducho sa prechádzať po obchodoch, obzerať sa, správať sa normálne. Tzv. window shopping, robíme to úplne bežne, prechádzame obchodmi, ale nenakupujeme všade.
Foto: Janka (v strede v modrom) sa vybrala do najväčšieho nákupného centra v Helsinkách v rómskom kroji
My ostatní sme mali sledovať reakcie okolia. Ľudia sa naozaj obzerali — to je samozrejme pochopiteľné, ak je človek ako jediný oblečený úplne inak. Čo však podľa mňa nebolo v poriadku boli reakcie pri priamom kontakte. Janka napríklad vošla do obchodu s parfémami a chcela niektoré vône vyskúšať. Použila normálny tester, vyložený s papierikmi, ale predavačka k nej prišla, vytrhla jej fľaštičku z ruky a povedala, že to môže vyskúšať, až keď si to kúpi.
Ďalšia vec bola neustála prítomnosť SBS. Ochrankár sa za ňou držal v závese ako 20 metrov a po celý čas sa s ňou prechádzal a sledoval, čo sa bude diať.
Pre mňa to bol veľmi silný zážitok. Na jednej strane je samozrejme normálne, že ľudia nejako reagujú na výstrednosť alebo na to, že človek na pohľad niekam nezapadá. Ale na druhej strane tam sú isté predsudky, ktoré ľudia prechovávajú. Silný zážitok to bol práve preto, že bol z prvej ruky. A to je pointa neformálneho vzdelávania, že veci zažijem na vlastnej koži.
Koľko ťa tvoje cestovanie po Európe vlastne stálo?
Na Erasmus v Krakove som dostal grant, v tom čase to bolo 350 € na mesiac. Z toho sa dali pokryť minimálne životné náklady. Na internáte sa z toho naozaj dá vyžiť, najmä, ak si človek sám varí. Ceny sú v Poľsku podobné ako u nás.
Tréningy a mládežnícke výmeny ma zvyčajne nič nestáli. Cieľovou skupinou pri týchto projektoch sú práve mladí ľudia, ktorí nemajú také možnosti cestovať a spoznávať Európu. Z projektového grantu je zabezpečené jedlo, ubytovanie aj sprievodný program. Čo sa týka dopravy, funguje to na báze preplácania cestovných nákladov do určitej sumy (zyčajne to pokryje 100 % nákladov).
Čo by si poradil študentom, ktorí tiež chcú začať cestovať?
Najlepšie je kontaktovať lokálne centrum mládeže. Veľa ponúk nájdete aj napríklad na stránkach Slovenského inštitútu mládeže.
Jakubovi touto cestou ďakujeme za rozhovor a spolu s ním vás chceme povzbudiť, aby ste využívali príležitosti, ktoré máte už počas štúdia.
Kam ďalej? Prečítajte si, ako môžete stráviť až rok v zahraničí už na strednej škole
