Absolútne odmietaš ich názory, zdajú sa ti nudné, zastarané, trápne. Máš pocit, že žijú v inom svete, že ťa obmedzujú. Oni ti zase tvrdia, že všetkých kritizuješ, ale na seba sa nepozrieš. Partia a kamaráti sú pre teba oveľa dôležitejší. Chápu čo chceš. Chceš žiť, nie sa stále trápiť s problémami ako tvoji rodičia, stále niečo riešiť.
Chceš si užívať život. Všetko, čo prináša, chceš niečo mať, vlastniť, chceš sa mať dobre. Nechápeš, prečo niekto od teba stále niečo vyžaduje, v škole, doma. Na čo to je…Máš pocit, že medzi rodičmi, učiteľmi a tebou je neuveriteľná stena, nechápu nič, stále sú len konflikty, snáď ti už ani nevedia pekne povedať, len ti nadávajú. Za všetko. Za oblečenie, za kamarátov, za to kam chodíš, za neporiadok …za to že stále vzdoruješ.
Zrejme poznáš ten ošúchaný výrok – „nie je dôležité na čo sa pozeráš, ale čo vidíš.“ A v tom je práve ten problém – ty a tvoji rodičia vidíte rovnakú situáciu úplne inak. Rodičia majú skúsenosti, strach, sú za teba zodpovední. Ty vidíš všetko zo svojej strany a úplne inak. Veľmi užitočné je ak sa z času na čas otvorene porozprávate a budete sa snažiť pochopiť jeden druhého.
Foto: Photl.com
